Pomýlená mládež

No, dlhšiu dobu som sa neozvala, verte mi nie preto že by som nechcela, ale preto, lebo v našej domácnosti sa usadila chrípka. A viete ako to chodí všetci sú chorí, vy jediná ako tak fungujete a musíte sa starať o tých ktorých milujete pretože... no proste preto lebo ich milujete :)

Ale toto vás, teda aspoň myslím, vôbec nezaujíma, preto prejdem k pointe a zverím sa vám.

V pondelok som sa po dlhšej dobe konečne vracala zo školy domov a úprimne vám poviem, bolo to utrpenie. Stála som sama na stanici a odrazu sa ku mne pridali dve mladé dievčatá, mohli mať tak okolo 16 alebo 17 rokov, ale slovník mali horší ako štyria podnapití murári na stavbe.

Najskôr som si len tak sama pre seba hovorila – dobre, raz za čas sa stane že aj mne vyjde nejaká tá nadávka, tak sa nebudem pohoršovať. No áno, mne vyjde nadávka z úst raz za uhorský rok a aj to vo väčšine prípadov vtedy, keď ma niečo vytočí. Lenže, o týchto mladých babách sa to očividne nedalo povedať. To bolo samé do pi.. ku.. a jeb.... Verte mi, v tej chvíli som sa ja sama hanbila vôbec za to, že som rovnakého pohlavia ako ony.

No moje zamýšľanie neskončilo len na jednej hladine nadávajúcich dievčat ale postupne som sa zamýšľala nad tým, ako veľmi je tento náš svet poškodený kadejakými narušenými obrazmi.

Že neviete aké myslím? Takže okrem nadávajúcej mládeže narážam aj na naše krásne sociálne siete, ktoré v podstate izolovali deti a mládež od reálneho sveta. Od sveta, v ktorom byť niekoho kamarát, neznamená lajknúť mu fotku či zdieľať jeho status. Od sveta, v ktorom keď stretnete priateľa, pozdraví sa vám a opýta sa vás ako sa máte. Keď chodím po meste, vidím nespočetné množstvo detí, ktoré držia v rukách telefóny a majú pohľad ako keby držali Svätý grál. Uvedomujete si, že sa tie detská nevedia ani porozprávať? A najhoršie je, že nie len oni ale v podstate to robíme všetci. Nevieme normálne komunikovať a naše emócie sa ocitli na bode mrazu. Telefóny máme stále pri sebe a kontrolujeme ich v jednom kuse, dokonca aj vtedy, keď tieto mašinky nevydajú žiadny zvuk! Zoberte si fakt, že deti majú lepšie telefóny ako ich rodičia a celé dni len vypisujú a hrajú sa nejaké sprostosti. Kam zmizli naháňačky, hranie futbalu, skákanie na nejakej hlúpej gume či vyplakávanie detí aby mohli zostať dlhšie vonku? Sme posadnutí modernou technológiu a ja sa niekedy fakt pýtam čo by sme robili keby prestali tieto sociálne siete existovať?

Ďalšia vec, všade kam sa pozriem je xy fotiek – keby len fotky ale aj živé karikatúry- kde majú dievčence našpúlené pery, chodia v 15 cm opätkoch, kydajú na seba doslova tony make-upu a obliekajú sa vulgárnejšie ako žienky ľahšieho charakteru a samozrejme v mnohých prípadoch prídu domov v 16 tehotné! To kde sme?! Druhé pohlavie alias chlapčekovia vystavujú na obzor svoj arogantný výraz, berú nežnejšie pohlavie ako nehybný majetok, neberú zodpovednosť za to čo vykonajú a ešte sa aj tvária, že je to v poriadku.... Veď v tejto dobe je normálne mať aj rodičov za fackovacích panákov....

Stále sa pýtam odkiaľ sa tu takéto charaktery nabrali? Kde sú hodnoty a etika na ktorej máme stavať tento svet? A prečo to berieme tak strašne ľahkovážne, keď vieme, že tu niečo takéto vadné je a PREKVAPIVO sa nás to týka?!

Odpoveď na túto otázku je podľa mňa až príliš jednoduchá. Nenapadá ma nič iné iba televízne vzory, videá a zakomplexované idoly ktoré kazia našu spoločnosť. Obyčajné pseudocelebrity, ktoré by mali byť mladým ľuďom príkladom, no namiesto toho sú ich hodnoty úplne inde. Veď sa aj hovorí: Aj zlá reklama je reklama.....

Skúsme si zobrať len dva príklady (a vy sa rozhodnite či sú dobré alebo nie) napr. Miley Cyrus alebo Justin Bieber. Podľa môjho názoru, môže mať človek stovky dobrých pesničiek (či sú dobré, alebo nie posúďte sami) ale keď je charakter úplne mimo, to už ani tie pesničky nezachránia.

Niektorí ľudia by si mali uvedomiť, že príklady aké dávajú teenagerom sú skazené a čo sa morálky týka, sú úplne na mínusovom bode! Berú ľahkovážne fakt, že dokážu touto morálkou hýbať a evidentne im nezáleží na tom, aký odpad tlačia do hláv mládeži.

Zobuďme sa ľudia lebo ak to pôjde v tejto spoločnosti takto ďalej, čo chceme odovzdať naším deťom, vnúčatám či pravnukom? Mali by sme sa zamyslieť nad tým, aké vzory, hodnoty či autority im tu zanechávame. Ale čo spraví len zamyslenie, mali by sme s tým aj niečo robiť! Alebo sa aspoň niečo snažiť urobiť lebo už naozaj nie je normálne, keď som sa ja v 12 rokoch trápila nad tým, ktorých Troch pátračov (detektívna knižná séria) idem čítať a mládež v tejto dobe rozmýšľa s ktorým kamarátom/kamarátkou bude zažívať nejaké milostné hrátky!

Niekedy si naozaj pripadám ako nejaká starena (verte mi zas tak stará nie som) pretože, keď poviete čo sa vám na tomto nepáči, tak sa na vás niektorí pozrú štýlom - Čože? Veď toto je už normálne!....

Ja osobne si myslím, že nie je. Veď dospievanie nie je len telesné spoznávanie opačného pohlavia ale ide najmä o formovanie charakterov, vzťahov a utváranie si svojej vlastnej, správnej identity....Viete, najhoršie je, že keď som sa tak nad týmto všetkým zamýšľala bolo mi z toho doslova zle, pretože viem, že sa s týmto pravdepodobne nedá veľa urobiť. Asi tu už vždy budú, tí čo ovplyvňujú mládež tým zlým spôsobom a záleží len na nás aby sme im ukázali, že nie sú všetky vzory zlé a skazené, ale že sa nájdu aj také, ktoré nejakým spôsobom nepodľahli konzumnej spoločnosti a dokážu isť aj dobrým príkladom.